Z histórie Korytárok

Ako súčasť Podpoľania, a v užšom ponímaní súčasť Detvy, zdieľali Korytárky spoločnú históriu spolu s ďalšími obcami, osadami i mestami tohto regiónu. Prvé doklady o trvalejšom osídlení detvianskej oblasti pochádzajú z mladšej a neskorej doby bronzovej (11.-8. stor. pred n. l.) a viažu sa najmä k lokalite Kalamárka. Novodobé dejiny Detvy sú spojené s históriou panstva a hradu Vígľaš - správnej jednotky tohto územia, ktorá vznikla po rozpade Zvolenskej stolice v 14. storočí. Traduje sa, že hrad Vígľaš stál už v 13. storočí a jeho majiteľmi bol rytiersky rád križiakov. V tejto súvislosti sa spomína vrch nad Korytárkami zvaný Mních, ktorý vraj dostal svoje pomenovanie podľa pustovníka žijúceho tu v malom kamennom príbytku - kláštore. Legendy hovoria, že obyvateľov priúčal liečiteľstvu, hospodáreniu i bojovému umeniu. Či už je to pravda alebo nie, isté je, že Mních a s ním Korytárky spoločne prežívali dobré i ťažké chvíle v časoch svojej minulosti. Celé generácie domácich obyvateľov si napríklad pozostatky zákopov ("šiancov") na Mníchu dávali a dávajú do súvislosti s krvavými protitureckými bojmi v 16. storočí, zvlášť, keď sa tu našlo viac vojenských predmetov (K. A. Medvecký, Detva, 1905). Osídlenie Korytárok súvisí, o. i. s doznievajúcou valaskou a kopaničiarskou kolonizáciou v 16.-17. storočí. Kolonizácia vtisla pastiersko-roľnícky charakter tejto osade, tak ako nakoniec celému územiu Detvy s jej rozsiahlymi lazmi. Prvý doklad o vzniku Detvy pochádza z roku 1638 (Správa baróna Prandeisa, v ktorej je zmienka o novej obci na panstve Vígľaš, 1638, ŠÚBA, Banská Štiavnica) a od tohto dátumu aj Korytárčania odvodzujú svoju históriu. Najstaršie zmienky o našej lokalite poznáme vďaka zápisom v cirkevných materiáloch detvianskej rímskokatolíckej fary, v ktorých sa uvádza dar pre kostol od Ondreja Kobellu, ktorým bolo "výkolčisko W Koritárkach". Zápis o dare pochádza z roku 1661 (K. A. Medvecký, Detva 1905). Listina z roku 1696 (ŠA Banská Bystrica), je zase dokladom sporu medzi detvianskou farou a vígľašským panstvom, v ktorom panstvo nechcelo dovoliť odvádzať fare cirkevný desiatok. Trinásti svedkovia v nej potvrdzujú vyberanie desiatku v miestnej časti Korytárky pre detviansku cirkev na základe rozhodnutia Ladislava Csákyho už v roku 1662.

Kanonické vizitácie detvianskej fary nám, o. i., prezrádzajú, že v roku 1790 bol pri ceste na Horných táľoch vedúcej do Slanca postavený kamenný kríž (terajší kríž pod Kopcom). V roku 1848 bol v Detve za richtára ustanovený Michal Lassovský a jednotlivé lazy mali tiež svojich richtárov. V tejto súvislosti sa v Korytárkach spomína Ján Riečkar. Detva bola obcou, ktorá sa rozprestierala na veľkom území. Jej správa bola čoraz komplikovanejšia, preto bolo prirodzené, že sa postupne členila na menšie celky. Ako prvá sa oddelila Detvianska Huta, koncom 19. storočia sa osamostatnila Hriňová. V nasledujúcom 20. storočí sa veľký kataster Detvy naďalej drobil a zatiaľ poslednou obcou, ktorá tento akt osamostatnenia uskutočnila sú Korytárky. Vývoj detvianskej oblasti a následné osamostatňovanie osád a lazov súviseli s rozvojom miestneho hospodárstva a s rastom počtu obyvateľov. Ťažba dreva a jeho odvoz si vyžiadali stavbu úzkorozchodnej železnice (760 mm) z Hriňovej cez Korytárky do Kriváňa na železničnú stanicu. V roku 1936 sa v Korytárkach začala stavať štátna škola a ako v štvortriednej štátnej ľudovej škole Detva-Korytárky sa v nej začalo učiť už v septembri toho istého roku. Prvým riaditeľom bol Čech Stanislav Tichý. Pôsobila v nej aj neskoršia spisovateľka Klára Chudíková-Jarunková so svojou sestrou Janou. Počas Slovenského štátu bola škola v Korytárkach školou cirkevnou.

Vypuknutie SNP odsunulo začiatok posledného vojnového školského roka 1944/45. V decembri 1944, po potlačení povstania, obsadili školu i obec nemecké okupačné vojská a nútili obyvateľov kopať zákopy v časti Chotár pred postupujúcou Červenou armádou. Rumunské a sovietske vojská oslobodili Korytárky 10. februára 1945 a v škole bola zriadená rumunská ambulancia. Obete vojny - rumunskí i sovietski vojaci - boli dočasne pochovávaní za školou a v lete 1945 prevezení na ústredný vojenský cintorín vo Zvolene. V roku 1955 sa od Detvy osamostatnil Kriváň a s ním aj jeho miestna časť Korytárky. V novodobých, povojnových dejinách Korytárok hodno zaznamenať nasledujúce fakty. Ako riaditeľ školy pôsobil v obci desať rokov (1953-1963) Tibor Jasovský. V roku 1953 bola postavená budova obchodu Jednota, spotrebné družstvo, a o dva roky neskôr pohostinstvo, ktoré do roku 1993 tiež patrilo Jednote SD. V roku 1955 sa začalo stavať sídlisko Korytárky-stred. Úzkokoľajná železnička z Hriňovej do Kriváňa bola v roku 1962 zrušená a to kvôli výstavbe vodnej nádrže v Hriňovej. Na tomto mieste treba spomenúť roky 1971-1981, kedy ako predseda Miestneho národného výboru v Kriváni pôsobil Pavol Malatinec. Venoval pozornosť nielen rozvoju Kriváňa, ale aj rozvoju miestnej časti - Korytárkam. Okrem iného bol počas jeho pôsobenia vo funkcii postavený korytársky Spoločenský dom, nová bytovka, prístavba obchodu Jednota, vybudovala sa kanalizácia, cesta na Chotár, most do Zlatna, viacero rodinných domov a vyasfaltovali sa ulice v obci.